Keď je pohlavie zmätené a genetika nepustí

Autor: Viera Kováčová | 25.5.2015 o 12:39 | Karma článku: 11,08 | Prečítané:  904x

Pokus o objasnenie príčin inakosti-odlišného vnímania sexuálneho pudu u slovenskej populácie  z  pohľadu klinického genetika.

Smiali by ste sa niekomu, kto z dôvodu vrodenej vývojovej chyby  musí svoj život žiť inak ako vy? Mysleli by ste si, že nemá právo žiť tak ,ako chce ,vie alebo môže? Zdajú sa vám tieto otázky zvrátené? No vidíte a predsa sa aj v 21.storočí snažíme mnohým ľuďom diktovať, ako smú žiť, milovať sa a tešiť sa z rodiny ,a  to aj v našej“mierumilovnej“krajine.

A chcú o tom rozhodovať najmä ľudia, ktorí o podstate problému nevedia zhola nič, dokonca ani nie sú ochotní  dať si  čo-to vysvetliť. V živote som stretla aj kolegov- lekárov, ktorí  o problematike nič nevedeli, pričom sa hanbili priznať svoju neznalosť a kadejako to kamuflovali.

     Na mojom blogu  sa chcem pokúsiť objasniť ,prečo niekto, kto má na prvý pohľad všetky vonkajšie  telesné znaky  v súlade s očakávaným sexuálnym cítením, cíti niečo iné.

        Pracovala som takmer 20 rokov ako lekár-klinický genetik  a počas svojej práce som sa stretla s množstvom nešťastných ľudí, ktorí  sa necítili dobre vo svojom“pohlavnom“ tele.

Keďže v našich kultúrnych a spoločenských podmienkach každý od mala vie, že chlapec sa hrá s autíčkami a dievčatko s bábikami a v opačnom prípade nastane veľký “problém“ ,snažia

sa deti od takých 10-12 rokov prispôsobiť sa spoločensky  akceptovaným praktikám, aj keď cítia   niečo celkom iné. V tomto veku sa totiž začína ozývať sexuálny pud, ktorý je  vrodený, t.j. človek sa s ním už narodí. Dovtedy sa nemá  ako prejaviť, lebo tento pud  je viazaný na dozrievanie   určitých tkanív a orgánov, čo je  regulované mozgom  a v ňom oblasťou zvanou hypothalamus . Cez veľmi zložitý mechanizmus systému  hypothalamus-hypofýza-nadoblička-pohlavné orgány  sa postupne zapínajú gény, ktoré tento mechanizmus regulujú –aktivizujú alebo blokujú. V tomto obdivuhodnom a veľmi zložitom systéme hrajú ďalšiu úlohu  mnohé  faktory, ktoré súvisia  s vývojom plodu v prvých 3 mesiacoch tehotnosti, s ďalším vnútromaterničným  vývojom, s pôrodom, s popôrodným vývojom a napokon aj s podmienkami života po  narodení až do obdobia dospievania. Na procese dozrievania sa uplatňuje veľké množstvo génov ako aj   vonkajšie prostredie.  Na každej z týchto úrovní môže dôjsť  k závažným vplyvom, ktorých výsledkom je zmena  sexuálneho cítenia. Z predchádzajúcich riadkov teda vyplýva, že človek sám naozaj nemôže nijako ovplyvniť to, či sa narodí  ako heterosexuál, homosexuál, lesbička  alebo  ako človek s inou poruchou sexuálneho cítenia.

         Už siedmak základnej školy vie, že  v každom jadre našich buniek sa  skrývajú  chromozómy, na ktorých si nesieme svoje dedičné znaky .Každý človek má za fyziologických okolnosti 23 párov chromozómov,z nich jeden pár tvoria pohlavné chromozómy X a Y .

Ak má človek  dva pohlavné X chromozómy, spravidla má vonkajšie  ženské pohlavie ,ak má  konfiguráciu pohlavných chromozómov XY, obyčajne sa  telesne prezentuje mužským pohlavím. Na malom Y chromozóme je však malilinká kritická oblasť, ktorá -ak je z rôznych dôvodov –poškodená, nemôže sa uplatniť v regulácii  vývoja mužských pohlavných orgánov.

Dieťa sa potom môže narodiť s rôzne deformovaným mužským  pohlavím, od veľmi diskrétnych zmien až po vývoj vonkajšieho ženského pohlavia, aj keď má  pohlavné chromozómy  X a Y.

           Pamätám sa na  pacientku s výškou asi 185cm,s bujným poprsím  a vonkajším ženským genitálom, ktorej však v 18 rokoch chýbalo akékoľvek ochlpenie. Prišla k nám na vyšetrenie, lebo  ešte nedostala menštruáciu. Na jej veľké prekvapenie sme zistili, že má mužský karyotyp 46,XY.Odborne sa táto vývojová porucha označuje ako testikulárna  feminizácia. To však nie je dôležité. Podstatné  je ,že v tomto prípade  ostávajú v brušnej dutine semenníky, ktoré sú ohrozené maligným zvrhnutím a mali by sa čím skôr odstrániť. Takýto človek je po operácii nútený celý život užívať hormonálnu substitúciu. Nikto sa nemôže čudovať, že toto dievča malo intímny vzťah s dievčaťom, lebo jeho sexuálne cítenie bolo mužské .Ale svoj zdravotný problém nikto nemá  napísaný na čele.

           Alebo iný pacient- novorodenec, ktorého vonkajšie pohlavie bolo natoľko zmenené,

že nebolo možné na prvý pohľad identifikovať ,či ide o chlapca alebo dievča. Pri  genetickom vyšetrení sme síce zistili mužské pohlavie, teda karyotyp 46,XY ,ale dieťa by nikdy nemohlo byť plnohodnotným mužom pre deformity pohlavných orgánov. V takomto prípade musia rozhodnúť rodičia v spolupráci s lekármi -operatérmi, a jednoduchšie  pre dieťa bolo  rekonštruovať  ženské pohlavie.  Dieťa teda bolo vychovávané ako dievča, ale v puberte sa samozrejme ohlásili  gény pôvodnej genetickej  výbavy ....

Zďaleka  nie všetky  poruchy pohlavného pudu sú zapríčinené deformitami pohlavných orgánov alebo zmenami pohlavných chromozómov. Určité percento   homosexuality je podmienené mutáciou/zmenou/ jedného z génov na X-chromozóme matky, ktorá túto poruchu prenáša  na 50% svojich synov, pričom jej dcéry  môžu byť bezpríznakové prenášateľky homosexuality. V predchádzajúcich generáciách sa pritom v rodine nemusel vyskytnúť žiaden homosexuál. Ak sa aj vyskytol pred takými 100 rokmi, kto už dnes v rodine o ňom vie? Alebo to mohol celý život úspešne skrývať, veď   ešte pred takými 30 rokmi sa o tejto problematike na verejnosti nehovorilo, témy sexuálnych odchýliek  boli na Slovensku dlho tabu.

       Stále častejšou odchýlkou je  transsexualizmus, kedy sa človek necíti dobre v svojom „pohlaví“ a chce jeho najprv hormonálnu a potom aj  operatívnu zmenu. Neviem, prečo  je týchto ľudí stále viac, zrejme je to preto, že  sú lepšie  možnosti operatívy a ľudia sa dnes otvorenejšie hlásia k svojím právam na život, aký im vyhovuje. Títo ľudia od puberty prežívajú „peklo“, lebo sa nevedia stotožniť  so svojím pohlavím a hľadajú akýkoľvek spôsob  jeho zmeny. Pritom ich vonkajší aj vnútorný genitál  je  v súlade s genetickou  výbavou.

 V  rodinách sú málokedy akceptovaní, pričom dievčatá s touto odchýlkou  často  pri vyšetrení pred operatívnou zmenou pohlavia dôvodia ,že ich otec si želal syna  a keď sa to nepodarilo, vychovával dcéru ako chlapca. Samozrejme, že to nie je ten skutočný dôvod žiadosti  o zmenu pohlavia ,ale  v sebe to majú  takto spracované. Muži zase tvrdia, že od detstva sa lepšie cítili v dievčenských  šatách, dokonca som počula od pacienta aj vetu “moja duša sa musela pomýliť ,keď vkĺzla pri narodení do mužského tela“. Lepšie to ani nemohol vystihnúť.

        Vážení kritici  a tvrdí odporcovia sexuálnych menšín a organizátori rôznych kamuflážnych petícií, dajte si preto veľký pozor na to, čo a koho odsudzujete. Nemôžete vedieť, aké dieťa alebo vnúča sa vám môže narodiť. A zavrhovať potomka len preto, že má iné sexuálne cítenie, ako to vyžaduje naša „vyspelá“  spoločnosť, je  prinajmenšom veľmi nešťastné a primitívne. Snažte sa najprv o probléme niečo dozvedieť, neváhajte kontaktovať odborníkov ,pýtajte sa ich, máme ich na Slovensku dosť. A zahoďte nezmyselný stud, vážení oteckovia, je to váš syn a vaša dcéra, ktorí potrebujú vaše pochopenie a akceptovanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?